Je to astma alebo alergia?
Máte pocit, že nemôžete dýchať? Máte príznaky sipotu? Je to astma, alergia alebo bronchitída? A ako spoznáte rozdiel? Symptómy všetkých troch stavov sú podobné, v dôsledku čoho je vlastné určenie diagnózy pomerne obtiažne. Pokiaľ ide o liečbu, je celkom irelevantné, či trpíte astmou, alergiami alebo bronchitídou, uvádza dr. Anna B. Fishbeinová, certifikovaná alergologička a imunologička a asistentka profesora pediatrie na Feinbergovej lekárskej fakulte Northwestern University. Dr. Fishbeinová vedie program výskumu astmy v detskej nemocnici La Rabida v Chicagu. „Liečba astmy, bronchitídy alebo alergie v pľúcach je podobná.“ Výraz „bronchitída“ znamená zápalové ochorenie dýchacích ciest, uvádza dr. Fishbeinová, a odber tkaniva z pľúc človeka a jeho testovanie na výskyt zápalu je problematické. Znamená to, že ako v prípade astmy, aj tu na začiatku ide o klinickú diagnózu a liečba je rovnaká. Na odlíšenie medzi uvedenými troma stavmi lekári používajú testovanie funkčnosti pľúc a alergické testy. Národný inštitút pre srdce, pľúca a krv (NHLBI) definuje astmu ako chronické ochorenie pľúc, ktoré vedie k zápalu a zúženiu dýchacích ciest. Astma spôsobuje opakované obdobia sipotu, pocitu tlaku na hrudníku, dýchavičnosti a kašľa. Kašeľ často nastáva v noci alebo skoro ráno. Keď u pacienta dôjde k viacerým vzplanutiam bronchitídy, je to naozaj rovnaké ako v prípade astmy, uvádza dr. Fishbeinová. Sipot je aj symptómom stavu, ktorý je známy ako alergická astma. Osoba môže byť alergická na niečo, čo spúšťa sipot alebo kašeľ, uvádza dr. Fishbeinová. „Často sa stáva, že niekto astmou netrpí a vykazuje veľmi izolované alergické reakcie, väčšinou na zvieratá, napríklad mačky alebo psy. Tieto osoby budú trpieť dýchavičnosťou iba v tejto situácii, inokedy nie.“ Podľa Americkej akadémie pre alergiu, astmu a imunológiu vykazuje polovica z 20 miliónov Američanov, ktorí trpia astmou, alergický typ astmy, v rámci ktorej záchvat astmy vyprovokuje nejaký konkrétny podnet. Bronchitída sa zase väčšinou rozvinie ako výsledok infekcie. Hovorí sa, že dospelí fajčiari, ktorí trpia častým kašľom, majú chronickú bronchitídu. „Opäť ide len o názvoslovie a jeden lekár môže určitý stav nazývať bronchitídou, pričom iný lekár daný stav posúdi ako astmu,“ dodáva dr. Fishbeinová. Na rozlíšenie, či pacienti trpia astmou, by pacienti potrebovali provokáciu metacholínom, hovorí dr. Fishbeinová. Lekári môžu predpísať metacholínový provokačný test (MCT), ktorý sa bežne používa na hodnotenie nadmernej reakcie dýchacích ciest, t. j. zásadného príznaku astmy. Bez ohľadu na diagnózu alebo príčinu výskytu symptómov by pacienti s akýmkoľvek problémom s dýchaním, kašľom, sipotom alebo pocitom tlaku na hrudníku mali navštíviť svojho lekára a požiadať o kontrolu. Ak bude mať lekár podozrenie na alergickú príčinu, pacientov je možné odoslať k alergológovi. Ak sa kedykoľvek stane, že dýchanie bude veľmi náročné, pacienti by mali smerovať priamo na oddelenie pohotovosti.
